V čase, keď sa médiami otriasajú výročia holokaustu a iní borci vám v priamom prenose povedia, že nič také si nepamätajú, prichádza do kín ďalší film z druhej svetovej vojny. Hoci sám tvrdím, že z toho obdobia sa nedá veľa nového priniesť a poľské traumy sa točia často, Úkryt v Zoo prekvapil a zaslúži si pozornosť a sledovať hrôzy vojny opäť z iného pohľadu a pripomenúť si, že sa od nich nachádzame iba tri-štyri generácie… V lete 1939 visí vo Varšave napätie v lufte, no domáci si nájdu čas na návštevu miestnej zoo. Priamo v jej priestoroch žije usporiadaná rodina: otec Jan, mama Antonina i syn Rysz spolu so zamestnancami uľahčujú život kope zvierat a nasadzujú naň všetko úsilie. No za bránami mesta čaká vojna, 1.9. 1939 naplno dorazí do zoo a ich životy sa razantne menia. Neustále sa ju snažia držať pri živote a postupne hľadajú spôsoby ako pomôcť ostatným obyvateľom mesta, najmä Židom sužovaným čoraz ťažšími osudmi – no zároveň riskujú, že ich snaha poskytovať úkryt môže vyjsť najavo.
